Gin Agora Macek ikum Wend Musoro iwi Kuloka Mathindhu

Small Business Taxpayer – Alur

Vol 1 Issue 4 FY 2022/23

Jacul Musoro iwi Kuloka Mathindhu utie ng’ati maculu musoro iwi lim ma enwang’u ilwor mi kuloka pare ma lwor ne ucako milion apar nitundu milion dak acel ku pier abic. Lim mi lwor utie lim ceke ma ng’ati ucoko i kuloka pare pi oro acel. Eno utie ngo dhano ma juweko igi musoro pi tic migi ma calo daktari mi lak, yath man jubodho mi cing’. Poi nia, ngati ma lim mi lwor pare pi oro acel zo tuc ungo milion apar culu ngo Musoro iwi Kuloka Mathindhu.

Gin ma mitere pi royo nying’i calo Jacul Musoro iwi Kuloka Mathindhu

Ng’ati acel: Umako ebed ku karatasi manyuthu nia etie anyoli mi Uganda nyo ke, karatasi aryo mukende, macalo karatasi mi wok woko mir Uganda, karatsi mi tero wang’ mutukari man karatasi pa won tic ma etiyo ibang’e.

Ng’ati m’utimo kuloka inyinge gire. Umako ebed ku waraga pa dul ma kyewo nying’ kuloka i Uganda man gin agora manyutho lembe m’ikume.

Dul mi kuloka. Namba mi culu musoro pa weg kuloka ne giceke, karatasi mi royo nying’ kuloka man karatasi ma jumio iri pir apong’a ikum dul mi kuloka mwu.

Poi nia: Dul mi kuloka umako ular uroy nyinge ibang’ dul ma kyewo nying kuloka i Uganda

Musoro iwi Kuloka Mathindhu jung’olo nenedi?

Jakuloka manyanok culu musoro kite majupoko piny no, nyo ke, eculu musoro pare ingei timo kwan pare ceke tek egoro waraga ni Jadit maneno wi musoro i Uganda zo.

LWOR CEKE MIMUSORO MU MAKU I CUL
KULOKA NETEK GIN AGORA ZO UTIETEK GIN AGORA UPE
Lwor ceke tuc ngo million 10Culu musoro ngoCulu musoro ngo
Lwor ceke ukadhu milion 10 ento ukadhu ngo milion 300.4 % ikum with milion 10 mukadhuUGX. 80,000
Lwor ceke ukadhu milion 30 ento ukadhu ngo milion 50UGX 80,000 med 0.5% ikum with milion 30 mukadhuUGX. 200,000
Lwor ceke ukadhu milion 50 ento ukadhu ngo milion 80UGX 180,000 med 0.6% ikum with milion 50 mukadhuUGX. 400,000
Lwor ceke ukadhu milion 80 ento ukadhu ngo milion 150UGX 360,000 med 0.7% ikum with milion 80 mukadhuUGX. 900,000

POI NIA

1. Musoro ma iculu re ma jukwano ni musoro ma iculu pi lim ma inwango iwi kuloka peri

2. Jukwanyu ngo sente ma inyotho nyo m’unyothere ikare m’inwango lim mi kuloka peri

3. Deni jumio ngo iwi musoro m’umaku icul iwi kuloka peri m’uweko deni iwi musoro ma icoko ibang’ dhano ma iwilo piny ibang’gi man musoro m’ilar iculu iwi musoro peri mi oro maeca.

4. Jacul musoro ma gwoko ngo gin agora mi kuloka pare biculu wend sente ma judder ng’olo ento ng’ati ma gwoko gin agora mi kuloka pare bi culu cal kud acel bang’ dak ma judaro moko.

Kite mi culu musoro ibang’ URA

Kubiri iwi yamu ku ura.go.ug, kukecha, say kony m’iyamo man idwong’ bang’ royo nying’ pi cul. Ting’ kit musoro peri, eno ke, musoro iwi lim pa ng’ati – kuloka mathindhu. Roy namba peri mi culu musoro, namba mi cwalo waraga iwi yamu man mi goyo simu. Roy wend sente m’uporere calku kite ma jukpero malo no, nyuth kite m’imitu culu kudu (idero lim, isimu, nyo icwalo iwi yamo, nyo iyore mukende dupa) man igam inen nia iculu wende m’uporere ku kite ma jung’olo iri. Nwang’ paro ibang’ ofis pa URA pi konyi.

Ng’ec maeni utie pi mio kony ni Jacul Musoro ento, ecopo lokere tek click ku kite mi coko man tiyo ku musoro ulokere

Share:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on linkedin
LinkedIn
0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
On Key

Related Posts

URA Intercepts 631 Kgs of immature Fish

By Jacquiline Emodek Customs’ role in protecting the environment is firmly founded in various global multilateral environmental agreements (MEAs), regional conventions, and action plans. During

0
Would love your thoughts, please comment.x
()
x